O POKORE

            Pokora neznamená, že sa snažíš presvedčiť seba, že nič nevieš a nič nie si. Pokora znamená byť si v prvom rade vedomý, aké dary v tebe sú a aké ešte môžeš získať, čo všetko je v hĺbke teba ukryté. Len si musíš byť vedomý, že všetko – ale naozaj všetko, čo si získal, máš zhora. Iba tvoje nie je nič. „Máš niečo, čo by si nebol dostal?“ pýta sa svätý Pavol (1Kor 4,7).
            Je to až komické a zároveň bázeň vzbudzujúce vidieť, ako skrze nás, ktorí sme tak strašidelne nedokonalí, ktorí máme tisíc a jedno svojich závažných zlyhaní – ako skrze nás milosť zhora predsa prúdi a že Boh použije aj nás – nie keď budeme svätejší, ale teraz takých, akí sme.
            Áno, aj skrze teba sa budú veci diať, aj skrze teba môže byť svet posvätený. Priprav sa na zápasy a rany, pretože nie je možné stretnúť sa s Bohom a vyjsť z tejto skúsenosti nezranený. Ale zápasiť musíš, niekedy celú noc až do vyčerpania! Ale nikdy nesmieš prepustiť Boha bez toho, že by ti požehnal.
            Tvojou prvoradou úlohou teda je vykopať svoje hrivny. Iste, je hriechom podľahnúť svojej slabosti, ale predovšetkým je hriech, ak svoje charizmy necháš ležať ladom.